Býva to obyčajne v máji alebo júni za jasného slnečného dňa prehriateho horúcim slnkom. Podľa situácie na letáčovej pätke môžeme pozorovať, že sa blíži kritická hodina.Tu sa bežne za horúceho a pokojného rána pohybujú nepretržite rýchlo a proti sebe dva prúdy včiel. Ale v túto hodinu, na výlet ako stvorenú, sa zrazu letáčová pätka vyprázdni a potom sa pomaly začne zapĺňať včelami, ktoré bezcieľne a chaoticky lezú sem a tam. Potom sa v zástupoch, ako vlny, ako hrach z rozrezaného vreca, vylievajú a sypú z letáča, rozliezajú sa po letáčovej pätke, po stenách a odlietajú. Kadejako, krivolako, všetkými smermi víria včely nad úľom v šialenom rojovom tanci a napĺňajú vzduch bzučaním. Nastal čas rojenia, čas, keď sa včelstvo delí na dve časti. Starú matku odvádza roj so sebou. Na plástoch v úli zanechal roj voskové žalude materských buniek, v ktorých rýchlo dozrievajú a dospievajú na zaviečkovanie dobre vykŕmené larvy budúcich mladých matiek.
Zavesený roj môže niekedy visieť bez pohybu celé hodiny. Pre človeka je táto zvláštnosť v správaní včiel veľmi cenná, roj akoby čakal na včelára. Z ničoho nič desiatky tisíc včiel, polovica včelstva zabudla cestu do starého domova a čaká, že osídli nové obydlie. Staré hniezdo, za ktoré každá včela je ochotná vždy položiť život, zrazu stratilo príťažlivosť.
A zatiaľ sa v starom hniezde život vracia do starých koľají. Ďalej tu rastie na polovicu zmenšené včelstvo. Včelstvo ako celok rastie a rozvíja sa, ustavične sa mení v nových podmienkach a pre pozorovateľa je ako pružný jednotný organizmus s podmienkami života. Zberateľky lietajú z úľa do poľa a späť, staviteľky stavajú plásty, dojčičky a kŕmičky každú minútu podávajú potravu rastúcim larvám, mladé včely rodiace sa z buniek si čistia kolísky, matka, obklopená sprievodom, neúnavne kladie vajíčka, upratovačky čistia plásty a dno úľa, vetračky sedia a pohybom krídel svorne vyháňajú teplý a vlhký vzduch z úľa, strážkyne strážia letáč a pri vchode sa tlačia vypasené trúdy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára