V mojom regióne končí včelárska sezóna v polovici júla. Hneď po poslednom medobraní zvyknem včelstvám doplniť zásoby na zimu. Každý rok ich do polovice augusta pripravím na zimovanie. Posledná augustová dekáda je pre mňa termínom pre letné vyšetrenie včelstiev na parazitárne ochorenie Varroa. Už celé roky dôverujem dymiacej forme diagnostiky.
Pred niekoľkými rokmi som pôsobil ako spolupracovník s veterinárnou službou. Vtedy bol už klieštik na Slovensku všade, až na ojedinelé miestne lokality. V Čechách ho v tých časoch tiež v niektorých oblastiach zaznamenali. V začiatkoch ošetrovania včelstiev proti Varroa sme sa tiež učili, že roztoč prenáša bakteriálne, vírusové a plesňové choroby. Doporučovali nám liečbu zootechnickú, termickú a chemickú. Z uvedených metodických postupov liečenia sa do dnešného dňa vo svete a u nás nič nezmenilo. Chemické ošetrenie sa už vtedy robilo vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej a odparovacej. Od prvopočiatku sú používané chemofarmaká, ako Fenothiazín, Varroazín, Sineacar, Varostav, Tymol, Naftalín, Folbex, kyselina mravčia z Nemecka, Taktik zo Spojeného kráľovstva, Varescens z Maďarska a náš Avartin 01. V priebehu rokov bola zaznamenaná imunita klieštika na skoro všetky menované liečivá a v mnohých krajinách boli zaregistrované ich zvyšky v produktoch včiel, ale o Avartine to nikto nemôže povedať. A to sme pred tými vyše dvadsiatimi rokmi robili jedno ošetrenie Avartinom aj po prvom jarnom prelete. Žiaden vtedajší chemický rozbor medu nezaznamenal jeho prítomnosť. Prevažná väčšina slovenského medu sa vtedy vyvážala a nenašiel sa odberateľ, ktorý by si sťažoval. Ja som sa o inej informácii na adresu Avartínu do dnešného dňa nikde nedozvedel. Kompetentná informácia Výskumného ústavu včelárskeho v Dole mi moc pomohla, pretože sa v tej správe na viacerých miestach uvádza, že amitraz a kyselina mravčia nepredstavujú pri dodržaní metodiky aplikácie žiadne hygienické riziko pre včelie produkty. Na strane 8 správa uvádza, že pri používaní amitrazu je až tisícnásobná rezerva k dobru a ani teoreticky nemôže prekročiť limit v mede. Polčas rozkladu je rádovo v desiatkach dní. Správa na strane 13 uvádza, že ani po 20 ročnom používaní amitrazu ani tie najväčšie nájdené kvantá vo vosku nepresiahli ani z ďaleka hygienický limit a jeho prechod z vosku do medu neprebieha v merateľných množstvách - je tak zanedbateľný, že sa nedá odmerať. Ostatné tvrdenia sú zatiaľ len prázdne reči obchodného charakteru. Keď uzrú svetlo sveta iné dôkazové fakty, zmením svoj názor. Dnes, kedy boh stratil vládu nad svetom a prenechal ju zlu, cesta k ekologickej kultúre určite nevedie len cez kyselinu mravčiu. Taká cesta vedie cez chov manipulačných včelstiev s chemo ošetrovaním, z ktorých produkujem len odložence, roje a zmetence. Z takto namnožených včelstiev sa v nasledujúcich sezónach stávajú produkčné čeľade s prirodzeným spôsobom života, ktoré po troch, štyroch rokoch zomierajú.
Pred niekoľkými rokmi som pôsobil ako spolupracovník s veterinárnou službou. Vtedy bol už klieštik na Slovensku všade, až na ojedinelé miestne lokality. V Čechách ho v tých časoch tiež v niektorých oblastiach zaznamenali. V začiatkoch ošetrovania včelstiev proti Varroa sme sa tiež učili, že roztoč prenáša bakteriálne, vírusové a plesňové choroby. Doporučovali nám liečbu zootechnickú, termickú a chemickú. Z uvedených metodických postupov liečenia sa do dnešného dňa vo svete a u nás nič nezmenilo. Chemické ošetrenie sa už vtedy robilo vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej a odparovacej. Od prvopočiatku sú používané chemofarmaká, ako Fenothiazín, Varroazín, Sineacar, Varostav, Tymol, Naftalín, Folbex, kyselina mravčia z Nemecka, Taktik zo Spojeného kráľovstva, Varescens z Maďarska a náš Avartin 01. V priebehu rokov bola zaznamenaná imunita klieštika na skoro všetky menované liečivá a v mnohých krajinách boli zaregistrované ich zvyšky v produktoch včiel, ale o Avartine to nikto nemôže povedať. A to sme pred tými vyše dvadsiatimi rokmi robili jedno ošetrenie Avartinom aj po prvom jarnom prelete. Žiaden vtedajší chemický rozbor medu nezaznamenal jeho prítomnosť. Prevažná väčšina slovenského medu sa vtedy vyvážala a nenašiel sa odberateľ, ktorý by si sťažoval. Ja som sa o inej informácii na adresu Avartínu do dnešného dňa nikde nedozvedel. Kompetentná informácia Výskumného ústavu včelárskeho v Dole mi moc pomohla, pretože sa v tej správe na viacerých miestach uvádza, že amitraz a kyselina mravčia nepredstavujú pri dodržaní metodiky aplikácie žiadne hygienické riziko pre včelie produkty. Na strane 8 správa uvádza, že pri používaní amitrazu je až tisícnásobná rezerva k dobru a ani teoreticky nemôže prekročiť limit v mede. Polčas rozkladu je rádovo v desiatkach dní. Správa na strane 13 uvádza, že ani po 20 ročnom používaní amitrazu ani tie najväčšie nájdené kvantá vo vosku nepresiahli ani z ďaleka hygienický limit a jeho prechod z vosku do medu neprebieha v merateľných množstvách - je tak zanedbateľný, že sa nedá odmerať. Ostatné tvrdenia sú zatiaľ len prázdne reči obchodného charakteru. Keď uzrú svetlo sveta iné dôkazové fakty, zmením svoj názor. Dnes, kedy boh stratil vládu nad svetom a prenechal ju zlu, cesta k ekologickej kultúre určite nevedie len cez kyselinu mravčiu. Taká cesta vedie cez chov manipulačných včelstiev s chemo ošetrovaním, z ktorých produkujem len odložence, roje a zmetence. Z takto namnožených včelstiev sa v nasledujúcich sezónach stávajú produkčné čeľade s prirodzeným spôsobom života, ktoré po troch, štyroch rokoch zomierajú.
V súčasnosti sa klieštikovitosť považuje za najzávažnejší problém v chove včiel. Klieštikovitosť včiel sa vyvíja pomaly. Prvé roky sa vo včelstve v podstate nepozorujú nijaké nápadnejšie príznaky, aj produkcia je dobrá. Po troch až štyroch rokoch choroba vo včelstve nadobúda zjavnú, klinicky pozorovateľnú formu. Včelstvo slabne a hynie.
Avartin 01 je spoľahlivý slovenský výrobok. Každý liek je jed, ktorý zabíja zlo aby mohlo žiť dobro. Je len na včelárovi či sa rozhodne použiť v boji s klieštikom metódy zootechnické, termické alebo chemické. Nie všetky majú vyhovujúcu účinnosť.
Boj s klieštikom from Milan Bencúr on Vimeo.V tomto včelárskom roku som sa opäť rozhodol ošetriť včelstvá chemicky, Avartinom 01, nie kyselinou mravčou. V piatok večer, teda včera, som ich zadymil a dnes ráno som skontroloval spád roztočov Varroa. Do rána spadlo v každom včelstve približne tristo týchto upírov. Je to menej ako v roku 2009. Vlani ich jednorázovo spadlo v každom včelstve okolo tisíc jedincov. Druhé ošetrenie, jesenné, urobím na začiatku poslednej dekády septembra a tretie koncom októbra. Postup bude ovplyvnený priaznivosťou počasia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára