Dnes sme tlačili kapustu.

Do tradičnej slovenskej kuchyne patrí kapusta a kapustnica. Údené mäso v luteránskej rodine si veľmi dobre rozumie práve s kapustou a kapustnicou na Hody. Tak sa u nás medzi sedliakmi odjakživa hovorí vianočným sviatkom. Výborne však chutí počas celého zimného obdobia. Nezabúdajme, že podobne ako máme konzumovať liečivý med z regiónu v ktorom žijeme, tak isto máme čerpať vitamíny z ovocia a zeleniny, ktorú vypestovala manželka s pomocou Hospodina, a samozrejme aj s tou našou, na záhradke. Čo by to boli za Vianoce bez kapustnice? Dnes sme u nás tlačili kapustu. Pravdaže ekologickú a tradičnou technológiou. Nastrúhanú kapustu najskôr v pribúdajúcich vrstvách vo vandlíku posolím. Tam pustí vodu a po prekladaní do súdka sa potom ľahšie tlačí. Na dno súdka dám pár koliesok cvikle, čerstvý koreň chrenu, rozkrojím jednu cibuľu a tri strúčiky cesnaku, k tomu priložím tri čerstvé jabĺčka, niekoľko zrniek nového korenia, pár bobkových listov a posypem rascou. Zmes domácich voňavých korenín potom pridávam až po hrdlo súdka po každom preložení pribúdajúcich vrstiev tlačenej kapusty. Vytlačenú slanú vodu z čerstvej kapusty postupne pohárom črpkám, len po dokončení práce nechám v súdku toľko vody, aby natlačená kapusta bola v nej ponorená. Kapustu pritisnem porcelánovým tanierikom, ktorý zaťažím skalkou. Nakoniec nalejem vodu do priekopy okolo hrdla súdka, ponorím do nej vrchnák aby bolo počuť bublanie pri kvasení kapusty a súdok postavím do miestnosti s príjemnou teplotou pivnice.  Robil som to tento rok sám. Vždy sme ju tlačili s manželkou spoločne, ja som strúhal kapustu, nosil som ju do súdkov a ona tlačila v jednom súdku ľavou nohou a v druhom kamennáku pravou. Túto jeseň sa moja sestra len pozerala a manželka fotografovala ako tancujem okolo súdka ja. Obidve sa pritom dobre zabávali pri káve so sušienkami a smiali sa priamo od srdca môjmu vylepšenému technologickému postupu. Mal som iba jediného pomocníka, pastovacie šťuchadlo, s ľudovým názvom topárka z dbanky na mútenie mlieka pri výrobe masla, ktoré používam na pastovanie medu.
Pripájam z tohoto príjemného rodinného stretnutia pri tlačení kapusty niekoľko fotografií.

Septembrové ošetrenie včelstiev.

Včera večer som preliečil včelstvá proti Varroa roztočom. Robím to každý rok okolo 20.septembra. Vlani som mal v tomto období spád po preliečení cez 1000 upírov Varroa. Tento rok sú moje včelstvá na tom lepšie. Od večera do rána spadlo po zadymení Avartínom od 300 do 500 klieštikov. V augustovom letnom odľahčení spadlo do 300 týchto parazitov. Pri preliečení je podľa mňa dôležité aj počasie v nasledujúcich dňoch, ktoré by malo byť natoľko teplé, aby sa včely mohli aspoň raz hromadne preletieť a vyvetrať sa. Keď som včera pred liečením čistil podložky, našiel som prvý krát v tomto roku prirodzene odpadnuté dva roztoče vo dvoch včelstvách. Druhé jesenné preliečenie urobím koncom októbra. O tom bude rozhodovať opäť počasie.

Rozhodol som sa pre horný letáč.

Neviem, či je zo mňa včelár chovateľ, ošetrovateľ alebo koristník. Naša včelárska literatúra z 20-teho storočia uvádza, že včelár ako ja, ktorý fandí jednoduchým technológiám pri ošetrovaní včelstiev, vraj vie o ich živote, úlohách a potrebách veľmi málo. Nie je údajne chovateľom včiel, ale koristníkom. Také spochybňujúce názory boli medzi včelármi bežné pred sedemdesiatimi rokmi a mnohí sú ich zástancami ešte aj dnes. Keď si preštudujete Novackého Včelárstvo, Gešajovského Praktického včelára, Komorovu Ročenku včelára, Čavojského Včelárstvo alebo Silného Abecedu včelára, tak všetky tieto známe rukoväte včelárenia z 20.storočia preferujú prax v dvojpriestorových Béčkach a Jednotných úľoch. Rozoberateľný úľ s mobilnými rámikmi slúži na poznávanie života včiel priamo uprostred ich obydlia. Vyhovuje predovšetkým včelárovi. O tom, či vyhovuje aj včelám, je polemika možná, predovšetkým z pohľadu množstva ochorení včiel v súčasnosti. Dnes však vieme, že uniformovaná normalizovaná sústava dvojpriestorových typov úľov z roku 1935 u nás zabrzdila vývoj včelárskej pospolitosti vo včelárskych technológiách najmenej na sedemdesiat rokov. Takéto úradnícke rozhodnutie odsúdilo úle s dvojradovými plodiskami a úle s trámikmi, ktoré vyhovujú predovšetkým včelám, na zánik, s odôvodnením, že nie sú v súlade s biologickými požiadavkami včelstiev. Nedostatočnej osvety sa dostalo normalizovanému áčku s dvojradovým plodiskom a jeho Dadant kombinovanej verzii s céčkom a béčkom. Neujal sa Boconády malý úľ, ani Němečkov úľ, ktoré umožňujú praktizovať jednoduché formy včelárenia a Krajinský zadovák postupne vyraďovali včelári z prevádzky. Všetko sú to sústavy s dvojradovým plodiskom. Nič z toho dôvodiaceho tvrdenia o koristníkoch a biológii nie je pravda. Dnes sa vo svete venujú jednoduchým technológiám včelárenia tí najskúsenejší včelári na farmách s niekoľkými stovkami včelstiev. Vďaka Internetu máme možnosť sa dozvedieť o moderných spôsoboch ošetrovania včelstiev, ktoré boli známe a popísané už začiatkom 19.storočia.

Nedostal som sa k literatúre, ktorá by popisovala horný letáč, jeho konštrukčné riešenie a spôsob ošetrovania včelstva v úľovej zostave s letáčom v povale. Z toho usudzujem, že horný letáč nemení nič na metodike, že je rovnaká ako pri úľoch s dolným letáčom. O hornom letáči si môžem urobiť úsudok len z pohľadu na staršie fotografie a z rozprávania ešte žijúcich pamätníkov. Každá včelárska literatúra však uvádza, že všetkých päť stien úľového priestoru môže byť nepriedušných, ale strop musí dýchať, ak nemá v úli vznikať zvýšená vlhkosť a v lete nadmerné teplo. Táto praxou overená skúsenosť za mňa rozhodla a moje včely budú už túto zimu v chumáči nad nepriedušným dnom a pod strechou s letáčom. Viem, že moje včelárske postupy sú v rozpore so všeobecne uznávanými modernými praktikami s priehľadnou fóliou a očkom, ale starý otec už tiež o tom vedel svoje a jeho skúsenosti znamenajú niečo ako "Soľ nad zlato". Keď je vám od nôh zima, trasiete sa na celom tele. Často hovoril: Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. Kaz 1,9

Včely v obydlí s Warré metodikou pripevňujú dielo na steny úľa a na triangel-trámiky pod povalou každého boxu. Med sa odoberá každý rok z najvrchnejšieho nadstavku. Nožom na podrezávanie diela sa plásty oddelia od steny úľa, vykroja sa z nadstavku a prázdny medník sa podstaví pod dvojradové plodisko. Tým sa súčasne zabezpečuje každé dva roky výmena diela. Pri odoberaní dvoch nadstavkov s medom v sezóne, vymeníme dielo každý rok. To má zo zdravotného hľadiska pre včely veľký význam. Za priaznivých znáškových podmienok včely vymenia dielo aj dvakrát za sezónu, ako sa to stalo mne v roku 2009, kedy som robil medobranie štyri krát. S pomocou noža, kriváka na podrezávanie plástov a pri používaní triangel-trámikov je dielo v úli ľahko rozoberateľné ako v prípade mobilných uzavretých rámikov.

Aby včely nepristavali plást ku dnu úľa, používam v nepriedušnom odoberateľnom dne drevenú mriežku, ktorá je stavebnou zábranou. Po vytiahnutí varroapodložky z dna úľa sa z neho v tom momente stane dolný letáč.

Horný letáč je vyfrézovaný do povaly úľa. Určite spoľahlivo odvedie vodné pary v zime a prehriaty vzduch v lete. Po skúsenostiach s očkami, včelám nerobí problém obsadiť tento priestor v ktoromkoľvek plodujúcom ročnom období a regulovať výmenu vzduchu v úli. V očkách nn úľa to dokážu včely regulovať aj v skorej jari, počas chladných dní. Keď včelstvo zmocnie, nemôže mať s kontrolou horného letáča žiadne starosti. V povale úľa mám vyvŕtané očko s priemerom 25 mm. Je vybavené uzáverom z 1,5 litrovej plastovej flaše z minerálky, ktorý do očka presne pasuje. Uzáver na závit nemá chybu a očko úplne stačí na prechod včiel pri podávaní krmiva cez presakovacie viečko zo skleného obalu. Predpokladám, že horný letáč bude včelám len na úžitok a straty a defekty nebudú také výrazné ako v prípade tepelne izolovaných úľov s prehnaným uteplením včelstva.

Ozvena na stáž 2010 o jednoduchých formách včelárenia.

Dobrý den!
Moc všichni vzpomínáme na nedělní velmi poučné a inspirativní dopoledne.
Posíláme několik fotografií.
Samozřejmě, že je v případě potřeby použijte.
Ještě jednou děkujeme a je jen škoda, že je to k Vám tak daleko, určitě by jsme byli u Vás častěji.
Hodně štěstí,  velmi se nám zalíbila Vaše filozofie chovu včel a cítíme, že to je správná cesta. Návrat k přirozenosti včel. Taková krásná akce se podařila dát dohromady. 
Za všechny Vaše fanoušky čtyři fascinovaní včelaři .

Zvažujem prechod na horný letáč.

Každý včelár dokáže oceniť užitočnosť horného letáča alebo očka v ktorejkoľvek úľovej zostave. Stále sa mi natíska myšlienka, prejsť na úľovú zostavu bez očiek v boxoch, bez zasieťovaného dna, ale s horným letáčom a s uzavretým odoberateľným dnom. Otvorené očko v najvrchnejšom poschodí úľovej zostavy počas zimovania robí včelstvu neoceniteľnú službu pri odvádzaní vodných pár z úľa. Počas vedenia včelstiev v úľoch s nízkymi nadstavkami som sa presvedčil, že včely na opustenie úľa a pri návrate domov využívajú len očká. Spodný letáč na odoberateľnom a zasieťovanom dne sa pre včelstvo stal nepotrebným. Dokonca aj úľ vetrali cez očká v boxoch a bradu vytvárali na stene úľa a nie na spodnom letáči.

Horný letáč rieši niekoľko problémov v živote včelstva. Minimalizuje vniknutie myší do úľa, zabraňuje mŕtvym včelám upchať letáč v zime, odvádza vodné pary v chladnom ročnom období a tie sa nezrážajú na povale úľa, nafúkaný sneh nemôže blokovať horný letáč, vysoká tráva nezavadzia včelám v letovej dráhe v čase včelárskej sezóny. Umožňuje tiež lacné a jednoduché riešenie peľochytu, napájadla a kŕmidla.

Z detstva, koncom päťdesiatych rokov, si pamätám príbehy mojich susedov - včelárov, z ktorých jeden včaláril v moderných uteplených béčkach a čechoslovákoch, ten druhý sa nechcel vzdať krajinských úľov s horným letáčom a jednoduchými stenami len preto, že jeho včelstvá v dvojpriestorovom plodisku nad sebou a s horným letáčom vždy zimovali dobre, nerobili prelet na snehu, čakali na teplejšie počasie aby sa po vyprášení bezpečne vrátili do úľa a každú sezónu sa rojili dva týždne skôr ako včelstvá priateľa v moderných béčkach a JU z tej doby.

Sused, horár, nájde každý rok v lese v kmeni stromu divo žijúce včely. Vždy ich vypíli a odnesie domov. Robí to už veľmi dlho, má už vyše osemdesiat rokov. Všimol som si, že keď je dutina v strome pod letáčom, plásty sú vždy jasné a čisté a včely v tom najlepšom stave a bez mŕtvoliek na dne dutiny. Naopak, keď mali včely letáč v strome pod dutinou v kmeni, tam sa vždy našli plesnivé plásty a mŕtvolky na dne.

Usudzujem, že vetranie s horným letáčom, bez prúdenia vzduchu z dna úľa, zabezpečí včelstvám pokojné "teplovzdušné" zimovanie v suchom prostredí, s nízkou spotrebou zimných zásob, s oneskoreným, ale veľkým rozvojom v skorej jari, s primeraným odvádzaním tepla počas letných horúčav, čo by malo mať vplyv na zabrzdenie včasnej a následnej reprodukcie populácie klieštika a znižovanie jeho počtov v kolónii.

Dážď, chlad a stretnutie s dobrými ľuďmi.

Upršané ráno a chladná prvá septembrová nedeľa veštili, že z plánovanej stáže o jednoduchých formách včelárenia nič nebude, že nikto nepríde. "Dobrej den, pane Majer! Ty si krásný, pane Majer!" - ozval sa veselý hlas Yvonky za bráničkou, keď vošla do dvora a začala sa hrať s mojim jazvečíkom Borisom, ktorý šťastný a celý bez seba, že mu niekto venuje takú úprimnú pozornosť, veselo podskakoval okolo nej. Z prichádzajúcou desiatou hodinou dopoľudnia dvor môjho rodinného domu presiakol vravou mladých ľudí, ktorých fascinuje život včiel, ich jednoduché a citlivé ošetrovanie človekom, aby sa mu za jeho láskavú starostlivosť v ekologickom prostredí úľa odvďačili v podobe bioproduktov.

Bolo len deväť stupňov nad nulou a tak sme sa rýchlo natisli do učebne, mojej medárne, kde praskajúci ohník v piecke navodil každému dobrú a priateľskú náladu. Dopoludnie a aj dve hodiny popoludní sme pozorne predebatovali o našom spoločnom koníčku Warré. Otázky a odpovede sa hrnuli jedna za druhou, takže nám nezostával čas ani na krátku prestávku. Až po obedňajšom osviežení v podobe kapustovej polievky sme sa dostali von, ku včielkam. Tie sú pri tak nízkej vonkajšej teplote čiastočne stiahnuté v chumáči, všetci však boli nadšení pohľadom cez okienko v stene úľa na ich "zimujúci" strapec - hrozen.

Prekvapilo ma a mám z toho veľkú radosť, že o jednoduché a zabudnuté techniky včelárenia sa zaujímajú predovšetkým mladí ľudia. To svedčí o ich vysokom povedomí vo vzťahu k životnému prostrediu a k životu nás všetkých. Trpezlivé vedenie včiel, to je aj filozofia Warré - po medobraní zavrieť úľ a čakať do medobrania v budúcej sezóne bez nutnosti urobiť čokolvek. Teším sa na stretnutie zas niekedy v budúcnosti. "Ahoj, pane Majer!"

Je dedovo včelárenie s trámikmi mŕtve?

Existuje vyše tridsať druhov roztočov, ktoré žijú v úli. Doteraz bolo v úli identifikované viac ako 8.000 mikroorganizmov, z väčšej časti prospešných, tie udržiavajú ostatné patogény v rovnováhe, a bez ktorých včely nemôžu žiť. Každé ošetrenie organickou kyselinou zabíja tieto mikroorganizmy. Každé ošetrenie amitrazom ničí všetkých článkonožcov žijúcich v úli, nie iba klieštikov. Antibiotiká ničia mikloflóru, ktorá je prospešná na udržanie rovnováhy v počte patogénov. Cukrový sirup má pH, ktoré škodí mnohým prospešným organizmom a vyhovuje mnohým patogénom /Nosema atď./, na rozdiel od pH medu, ktoré je oveľa nižšie, škodí patogénom, ale vytvára priaznivé prostredie pre mnohé známe užitočné organizmy. Kyselina mravčia pH v úli znižuje, ale ničí mikroflóru. Viacročná rotácia starých plástov a neustála stavba diela na recyklovaných medzistienkach len vytvára čoraz priaznivejšie prostredie pre život škodlivých mikroorganizmov. Myslím si, že sme diasiahli bod, kedy treba vo včelárskych technológiách prejsť na metódu prirodzenej stavby diela s každoročnou jeho obnovou v plodisku a v držaní plástov v medníku najviac v nasledujúcu sezónu po ich vystavaní, ale s vylúčením akejkoľvek liečby včelstiev.

Výber varroaodolných včelstiev umelým oplodňovaním matiek nevyhovuje, taká cesta nie je možná. Existuje len varroaodolná metodika včelárenia bez liečenia kolónií. Pri použití tejto technológie včelstvo dokázalo prežiť až 8 rokov bez liečenia. Bežne prežívajú včelstvá bez ošetrovania proti klieštikom 3 až 5 rokov. Metóda spočíva v každoročnej tvorbe oddielkov, zmetencov a rojov, aby sa udržal potrebný stav produkčných včelstiev. Aj keď je na jar pravidelne sa opakujúci pohľad na niektoré mŕtve úle veľmi smutný, včelstvá sa neliečia. Včelárstva pri neustálej tvorbe mladých včelstiev neprechádzajú do straty a udržujú si potrebný stav produkčných včelstiev. 

U nás štát prihliada na záujmy veľkých včelárov a tomu prispôsobuje zákony. Neliečiť včelstvá proti Varroa sa považuje priam za trestný čin, pretože takýmto počínaním ohrozujete ostatných. Sú postupy s liečbou tých ostatných neohrozujúce nás ostatných, ktorí sme prejavili snahu o čistejší chov včelstiev? Akékoľvek aktivity o vytvorenie ekologickejšieho prostredia a hlavne prirodzenejšieho pre život včiel v úli sú zo strany štátu zákonom potláčané. Úradníci rozhodnú, ktorý spôsob musíme považovať za ekologický a ktorý nie.

Možnosť šľachtenia varooaodolných včelstiev tu bude vždy. Každú aktivitu považujem za prospešnú. Natíska sa však takáto otázka: budete mať čistokrvného psa, ak ho nezaočkujete proti piatim alebo desiatim pliagam tak vám uhynie aj na banálnu chorobu. Bez prevencie liečením nedokáže prežiť. Orechovi z pouličného výberu sa to nemôže stať. Podobne je to aj s varroaodolnou metódou bez liečenia včelstiev a s prirodzeným výberom. Nie je to tak dávno, myslím, že to bol rok 2007, kedy uhynuli rovnako včelstvá šľachtené a liečené ako neliečené z prirodzeného chovu. Vysvetlení tohoto javu je tiež veľmi veľa. U nás sme sa s tým stretli prvý krát, ale v Amerike sa tento jav už začína pravidelne opakovať.

Väčší včelári už niekoľko desaťročí s pomocou včelárskych spolkov, vysokých škôl a výskumných ústavov budujú dnešný neistý systém včelárenia, ktorý sa spolieha na chemikálie, antibiotiká a pesticídy, aby udržali svoje včelárstva v chode. Takouto technikou včelárenia prinútili nás všetkých vychovávať odolných škodcov a šľachtiť chovné kráľovné, ktoré nemôžu prežiť bez takejto liečby. V poslednej dobe prešli včelári na liečbu kyselinou mravčou, ktorá posúva pH k radikálne kyslým hodnotám a zabíja huby, kvasinky a ostatnú flóru a faunu, ktoré sú závislé na včelách a včely na nich. Liečebnými procedúrami je značne narušený ekosystém v úli, včelstvá používajú menej propolis a tým pádom schopnosť včelstva zvládnuť vírusy klesá. Máme geneticky a ekologicky oslabené včelstvá, ktoré sú schopné žiť v čistom, "neznečistenom" prostredí a ak im vysadíme liečbu velmi rýchlo zomierajú. Technológiou varroaudržateľného prírodného včelárenia bez liečby ich musíme dostať do prostredia z čias starého otca, v ktorom môžu prežiť, lebo ak tak neurobíme, budú nám stále zomierať. Životné prostredie a životné prostredie sú dve rôzne roviny a výber a výber tiež.