streda 6. júna 2012

Echtovný med bez medzistienok

Veľké a nevyspytateľné sú divy prírody. Kráčate po turistickom chodníku, obdivujete okolo seba nádheru každého krovia, každej lúky a lesnej čistinky, počúvate koncert vtákov a keď sa vám do týchto zvukov matky prírody pripletie spev včiel, spozorniete a zrakom hľadáte miesto odkiaľ asi ten známy bzukot prichádza. Život najmenšieho hmyzu je pre pozorovateľa prírody širokým poľom skúmania, život včely je pre mysliaceho včelára celou ríšou. Pre mňa sa stal starý smrek vedľa turistického chodníka na Veľký Choč, 1611 m n.m., objektom pozorovania života včelstva vo voľnej prírode. Je fascinujúci príbeh, keď sa vyrojené včelstvo inštinktívne vracia do hory, do prostredia, ktoré je od vekov jeho domovom.


Najstaršou živnosťou človeka, ktorá využíva prírodu, a ktorú už pred tisíckami rokov oslavujú spisovatelia, je včelárstvo. Najslávnejší učenci starého i nového veku boli jeho horlivými šíriteľmi, hmotná odmena a duševná spokojnosť dodávali bádateľom včiel stále podnety. Dnes včelárstvo výrazne upadlo, preto je pre mnohých ľudí z pohľadu hospodárskeho, mravného a hmotného veľmi dôležité. Sú rôzne príčiny, prečo ľudia včelária. Dosť často sú oklamaní chválenkárom, ktorý im rozpráva o rozprávkových výnosoch medu od jeho včiel. Pre mňa sa stalo včelárenie zábavou a výnos náhodným darom prírody. Zabúda sa, že ako v každom hobby tak i vo včelárení je najdôležitejším heslom samovzdelávanie. Kto sa nezdokonaľuje, neprospieva.
Dnešné včelárenie venuje veľmi málo pozornosti jeho technike v súlade s prírodou. Začínajúci nadšenci včelárenia počúvajú veľa zlých rád, nakúpia staré alebo nové nevhodné úle a sťažia si začiatok. Akonáhle dostane začiatočník prvý roj, kúpi starý úľový systém, ktorý majú všetci, aby zamedzil rôznosti rozmerov, a v nasledujúcich sezónach zistí, že má včelnicu plnú nevhodných úľov, ktorých sa praktický včelár už dávno chcel zbaviť. Aj stolári ponúkajú staré úľové systémy, ktoré sú už dávno prekonané. Veľakrát im výroba starých modelov viacej vynáša, ako tých nových, ktoré sú navrhnuté na včelárenie v súlade s prírodou a vyhovujú každej rámikovej miere.
Najviac včelárov, čo poznám, je tých, ktorých cieľom je prospech, med, pre nich najväčší úžitok včelárenia. O význame pre poľnohospodárov, pre zdravú prírodu a o posudzovanie vzorných vlastností včiel, prejavujú málo záujmu. Na mojom blogu sa snažím čitateľov privádzať k posvätnému včelárovmu miestu, k jeho včelnici, kde môže počas nedeľných rán a zvuku zvonov s vďačnosťou pozorovať z neba padajúce dary, svoje včely robotnice, a nájsť svoju pravdu, čím chcem upozorniť čitateľov na nové myšlienky o prírodnom včelárení.

S väčším alebo menším úspechom môžno praktizovať prírodné včelárenie vo všetkých obvyklých úľoch. Rozhodujú pri tom predovšetkým včelárove schopnosti. Doporučoval by som preto mnohým včelárom, aby sa namiesto nevecných poznámok, ako i jednostranným pohľadom proti iným úľovým systémom, plne venovali svojim včelám. Častokrát ich počínanie je známkou neznalosti veci. Zistil som, že motívom vystupovania mojich protivníkov na včelárskych fórach nie je čestná kritika. Nečítali moje názory a nevyskúšali ani môj úľový systém. Nie je múdre uzatvárať sa pokroku vo včelárstve. Veď i postupy včelárenia v súlade s prírodou sa rôzne vytvárajú. Spornými sa stávajú dve základné otázky: Prvou otázkou je, či je treba prispôsobiť úľ a metódy včelárenia životu včiel a tou druhou otázkou je, či treba úľ a metodiku prispôsobovať včelárovmu prospechu. Kompatibilný úľový systém a trámikový úľ sú dnešným moderným riešením. Včelárovi treba zúžitkovať prednosti oboch týchto smerov bez toho, aby mu chýbala radosť z práce pri včelách. Prispôsobiť sa životu včiel znamená neobmedzovať stavbu prírodného diela, čiže neobmedzovať plodovanie a rojenie včiel predlohou na medzistienkach. Chuť prírodne včeláriť s istotou a kľudnou mysľou, ktorá mi prináša zábavu a osvieženie bez doporučovaných bezvýznamných zákrokov vo včelstvách, je dôležitejšia ako veľké úle a veľké včelstvá v nich.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára